reklama

Aktuálne zo života, tretia časť

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Opäť vstávanie do prázdneho bytu, ale odhodlanie väčšie ako predchádzajúci deň, „vohoz“ lepší ako predchádzajúci deň. Beky si zaumienila, že dnes odvedie kus práce. Tým istým autobusom sa odviezla do mesta a od zastávky si to strihla rovno na starú dobrú centrálu. Tam s potešením zistila, že N je tam a vypočuje si ju. P1 ju k nemu zaviedla a Beky si konečne mohla vydýchnuť (to opäť ešte nevedela, čo príde). N bol vcelku sympatický, postarší pán, sedel za stolom so zažnutou lampou a niečo písal. Podali si plutvy, ponúkol jej kreslo a Beky začala. Stručne mu vysvetlila, prečo prišla a bola potešená, keď N nemal žiadne námietky. Ale potom sa to nejako spustilo a Beky tam sedela asi tridsať minút... Dozvedela sa zaujímavé veci ako napríklad to, že občania mesta pripisujú mestskej polícii právomoci a povinnosti, ktoré vôbec nemá a sú schopní ju volať kvôli každej hlúposti. A samozrejme, keď sa niekde niečo zomelie, na vine je polícia. Keby sa strhla bitka na hokejovom zápase, všetci by neskôr nadávali na policajtov, že to tam všetko nedali doporiadku. „Ale mestskí policajti by na tom štadióne vôbec nemuseli byť, pretože takéto veci má zaobstarať poriadateľ,“ vysvetľoval N. „A navyše, pre každého policajta platí hlavné pravidlo – ani sa nepúšťať do situácie, ktorú by nemohol zvládnuť. A čo môžu urobiť dvaja policajti proti rozvášnenej tlupe hokejových fanúšikov?“ Beky z neho mala pocit, že svoju prácu robí už tak dlho, že v nej vidí samé negatíva. Dokonca povedal aj to, že „všetci jeho ľudia ráno vstávajú do roboty s vedomím, že ich tam nič pekné nečaká, len arogantné úškľabky a pohŕdavé správanie pánov občanov“. Tu sa Beky začala cítiť dosť čudne. Stupňovalo sa to vyjadreniami typu „mali sme pätnáste výročie založenia a nikto to nepovažuje za dôležité“ či „list, v ktorom niekto ocení našu prácu, je jeden za päť rokov“. N to ukončil slovami: „Ale vás zaujímajú dievčatá, tak sa s nimi choďte porozprávať.“ So zmiešanými pocitmi sa Beky vrátila ku P1. A tam sa od nej dozvedela (možno pravú) príčinu jej nechuti porozprávať sa s ňou. „Mám s novinármi zlú skúsenosť.“ To bolo všetko. Stále však bola maximálne ochotná a povedala Beky o ostávajúcich kolegyniach (P2, P3 a P4), dokonca jej umožnila s jednou (P2) sa porozprávať. Beky poskočilo srdiečko, pretože to konečne vyzeralo na sľubný začiatok. Pani v telefóne znela veľmi milo a dohodli sa, že sa stretnú na centrále o polhodiny. Beky sa poďakovala P1 a odišla zapiť multivitamínom (za daných okolností úspešný) telefonát. Po polhodine vytešovania sa vrátila na centrálu (už tam bola ako doma), kde počkala na P2. P2 sa objavila relatívne načas a vyzerala tak, ako znela v telefóne. Bola príjemná, počerná s vydarenou očnou linkou. Aj P2 však bolo potrebné vysvetliť, že nejde o rozhovor, ktorý by hodnotil jej profesionálnosť v práci či ťahal z nej tajné informácie. Už-už to vyzeralo, že si pôjdú sadnúť na kávu, kde by sa v pohode porozprávali, keď sa P2 rozhodla, že zavolá N a povie mu, že ide s Beky „von“. Nechala ju čakať v malej kancelárii a šla telefonovať. Beky úpenlivo dúfala, že sa vráti a s úsmevom navrhne nejakú príjemnú kaviareň. P2 sa síce vrátila, ale s úsmevom to nebolo a už vôbec nenavrhla podnik. Povedala, že N si myslí, že sú na to vhodnejšie a kompetentnejšie kandidátky. „Vhodnejšie a kompetentnejšie, aby mi povedali o vašom voľnom čase a o tom, čo na vaše povolanie hovorí váš manžel?“ Beky už strácala trpezlivosť a prichytila sa pri tom, že myslí (a hovorí) čoraz otvorenejšie... P2 sa tvárila rozpačito, bolo vidieť, že ju to mrzí. Beky to mrzelo viac, už totiž vycítila, že z toho nič nebude. Na druhej strane ale nechcela urobiť P2 problém, že neposlúchne šéfa. P2 sa priznala, že sa ten telefonát s ním niesol tak trochu v tóne „urob, čo ti hovorím, ak nechceš prísť o prácu.“ To Beky stačilo, už ju nechcela trápiť. Vo dverách sa ešte opýtala: „A čo si myslíte, podarí sa mi porozprávať s ďalšou vašou kolegyňou (P3), ktorá bude tu na centrále dnes poobede?“ P2 na Beky súcitne pozrela a povedala: „Myslím, že nie. Je to komplikovaná povaha a navyše je tehotná.“ Beky skoro odpadla, ale vykúzlila úsmev, ešte raz sa obom poďakovala za ochotu a trpezlivosť a vyplazila sa z budovy. Bolo len pol desiatej, ale Beky to prišlo ako pol dňa. Telefonicky sa poradila so šéfredaktorkou a vydala sa domov. Čo je čudné, stále bola plná odhodlania. Cestou domov skúmala svoje pocity a nevedela, či má N poslať veľkú bukrétu, aby sa začal tešiť zo života a bol opäť trochu optimistickejší, alebo či mu má rozkopnúť dvere na kancli a oznámiť, že jej nebude zastrašovať objekty rozhovoru, keď ten rozhovor má byť úplne nevinný.Doma, keď sa upokojila, sa rozhodla, že sa poobede vráti na centrálu za komplikovanou tehotnou P3.

Alžbeta Lozovská

Alžbeta Lozovská

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  1x

...absolventka gymnázia v očakávaní zmien... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu