reklama

Medzi mladými budúcimi právnikmi alebo Jeseň v Prahe II.

Ako som sľúbila, nech sa vám páči (aspoň dúfam...), tu je pokračovanie môjho opisu troch dní v Prahe. Zrejme to bude o niečo dlhšie, tak ak si to rozhodnete prečítať, budem potešená a dúfam, že vydržíte do konca.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V sobotu sme sa s Kajou prebrali relatívne skoro (na to, že sme prišli domov polomŕtve...). Po výdatných raňajkách (műsli v mlieku a čaj) som bola oboznámená s nejbližším plánom – mojím najnovším obľúbeným dopravným prostriedkom (električkou) sme sa presunuli do budovy istej základnej školy, kde má Kajka každú druhú sobotu prednášku – prípravu na májové prijímačky. No krása... Ocitla som sa na právnickej prednáške.Najprv som sa trochu obávala, ale keď som videla, že „prednášajúci“ je fagan o pár rokov starší odo mňa, s dvomi náušnicami v (ľavom) uchu, ktorý rozkošne nevie vysloviť české „ř“, ukľudnila som sa. Vykľul sa z neho neuveriteľný sympoš, a to ešte nehovorím o chalanovi, ku ktorému som si prisadla. Celkom sa bavil na tom, keď som mu vysvetlila, čo tam robím, (keďže som videla jeho nechápavý pohľad, pretože som si nevytiahla rôzne šalabastre a haldy poznámok ako všetci naokolo). Skutočne baviť sme sa začali vtedy, keď „prednášajúci“ rozdal test so slovami:“Tak si vyskoušíme, co ste si zapamatovali...“ Tu si Václav (môj spolusediaci) povzdychol, že zrejme nebude môcť odpisovať... Milerada by som mu pomohla, ale keďže frekvencia cudzích slov vyskytujúcich sa v teste bola vcelku vysoká, popriala som mu veľa šťastia a začala som si skladať papierovú lodičku (neskôr som skúsila aj žabku, ale tá nevyšla). Nemyslite si, že som zabila tri hodiny, práve naopak. Po prvej polhodine som začala rozumieť až príliš splývavej reči „prednášajúceho“ a absorbovala som nové informácie (najviac sa mi páčila latinská veta Iura novit curia – Soud zná právo). Veľmi zlaté bolo, keď „prednášajúci“ videl, ako mu trieda postupne stráca koncentráciu a chcel ju trochu prebrať, zvolil taktiku ako v škôlke. Dal im nakresliť veľký štátny znak. Tak to bolo vskutku oživenie, lebo po chvíli sa v triede ozývali výkriky a výbuchy smiechu (neverili by ste, ako sa dá spotvoriť taký lev indivíduom, čo nie vlastnou vinou nevie ani trochu kresliť). Priznám sa, že v tejto úlohe by som zrejme ako regulérny člen triedy zlyhala... Vedela som, že okrem leva je tam ešte nejaký okrídlený zver, ale ako sú usporiadané, akej sú farby a aké „príslušenstvo“ k nim patrí, to nie... Po absolvovaní tejto nadmieru ducha povznášajúcej prednášky sme sa šli najesť. Kaja vytasila mapu a snažila sa mi ukázať, ktorou cestou sa dostaneme ku našemu ďalšiemu cieľu – pražskému planetáriu (veľmi neuspela, lebo ak niečo nemám rada, tak sú to osy, jesenné čľapkanice na cestách a mapy). Úspešne sme tam došli, kúpili sme si lístok na premietanie filmu o južnej nočnej oblohe a kým sme čakali, prezreli sme si stálu výstavu a kadejaké tie srandy, aké v planetáriu bývajú (urobila som si test a doondiala som sa na otázke, ktorá planéta má prstence. Hanba mi...). Film bol fajn aj pre laika ako som ja, dozvedela som sa, že existuje niečo ako napodobenina Južného kríža, že existuje niečo, čo sa volá „uhelný pytel“ a tak ďalej. Aj Kajke sa páčilo, hlavne preto, že tri štvrte hodiny prespala...(uznávam, tie sedadlá boli pohodlné).V rámci rozprúdenia krvi a iných telových tekutín sme sa vybrali na squash. Povedzme, že to nie je celkom môj druh športu, ale budiš. Nebolo to vôbec zlé, ale začínam si myslieť, že nikdy nenastane obdobie, počas ktorého nebudem mať na žiadnom kolene ani jednu modrinu. Hrali sme tak náruživo, že po hodine sme boli červené, spotené a vyrehlené. Sprcha padla skvele a naše myšlienky sa upriamovali jediným smerom – odniesť si domov mokré veci a doplniť makro- a mikroživiny najlepšie v podobe nejakého kusu mäsa. A tak aj bolo.Našli sme super reštauráciu, kde som sa presvedčila o tom, že môj žalúdok sa určite roztiahol, pretože také množstvo jedla som do seba ešte nedostala. Keď som nahlas vyhlásila, že „už nejem“, prikvitol čašník s veľkým kusom koláča so sviečkami... Scéna ako z filmu. Vysvitlo, že Kaja do detailov premyslela moje narodeninové prekvapko a moje vyhlásenie z pred cca troch minút upadlo do zabudnuti - sfúkla som sviečky a spucovala som polovicu toho koláča. Deň sa teda opäť niesol v znamení nových vecí a ja som bola nesmierne spokojná, že sa vydaril aj tento deň. Na zložitejšie pocity, ako je spokojnosť som sa kvôli únave nezmohla, a ako som si večer ľahla, tak som sa v celej svojej lenivosti ráno zobudila. A čo bolo ďalej? To sa dozviete o pár dní (ak vás to dovtedy neomrzí.).

Alžbeta Lozovská

Alžbeta Lozovská

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  1x

...absolventka gymnázia v očakávaní zmien... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu